Poznávanie histórie a turistika prilákali členov nášho klubu na južné Slovensko do okresu Rimavská Sobota na ďalšie víkendové vzdelávacie podujatie. Tentoraz bolo o českých osobnostiach pôsobiacich v tomto regióne v nedávnej aj dávnejšej histórii. Zvernica Teplý vrch je miestom, kde sa naša akcia začala. Na náučnom chodníku sa tu nachádza aj hrad Blh, ktorý v 15. storočí ovládli bratríci. O českých prírodovedcoch nám priamo v terénne porozprával a taje prírody priblížil RNDr. Marcel Uhrin. Večer sme vypočuli zaujímavú prednášku etnografičky PhDr. Hany Zelinovej o osídľovaní južného Slovenska českými kolonistami. Mnohí z nás o tejto časti dejín Československa dovtedy nevedeli.
“Po zrušení šľachtického stavu a pozemkovej reforme vyzval novovzniknutý československý štát k osídľovaniu južných častí Slovenska. Na južnom Slovensku a na Podkarpatskej Rusi boli uprednostňovaní legionári a osadníci z Čiech a Moravy. V prostredí osídlenom prevažne maďarským obyvateľstvom sa tak utvárali kolónie zložené zo Slovákov, Čechov a Moravanov. Najviac bývalých štátnych kolónií vzniklo v dnešnom okrese Dunajská Streda. Z tých, kde boli Česi, resp. Moravania najviac zastúpení to boli dnes obce, pôvodne kolónie Blahová, Hviezdoslavov a Bellova Ves. V okrese Senec to bola obec Miloslavov a v okrese Nové Zámky založili časť obce Gbelce volyňskí Česi. Na pridelených pozemkoch si kolonisti vybudovali domy, školy, kostoly či cesty a začali hospodáriť. Rozvoj kolónií a úspechy väčšiny kolonistov zastavili aktuálne politické udalosti. Fatálny dopad na prevažnú časť kolónií na Žitnom ostrove mala Viedenská arbitráž z 2. novembra 1938, ktorá ako výsledok Mníchovskej dohody stanovila novú slovensko – maďarskú hranicu v prospech Maďarska. Udalosti nadobudli rýchly spád. Do jednotlivých kolónií vtrhli maďarské vojská a kolonisti museli svoje domovy do 24 hodín opustiť a odísť späť do Čiech. Po skončení 2. svetovej vojny sa na Slovensko vrátila len časť kolonistov. Vrátila sa, aby sa po opätovnom zveľadení svojho majetku stala v období kolektivizácie opäť terčom útokov, ktoré boli veľmi svojráznym ocenením nimi vykonaného diela,” uviedla okrem iného v prednáške H. Zelinová.
Na druhý deň vzdelávacej akcie sme pokračovali v zoznamovaní sa s výskumom českých vedcov v oblasti Gemera a Drienčanského krasu, ktorým nás odborne sprevádzal opäť Marcel Uhrin. Navštívili sme Veľkú aj Malú drienčanskú jaskyňu, v ktorej sa tiež ukrývali bratríci.
S finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín
a Ministerstva zahraničných vecí Českej republiky.